demokracia

Viktor Orbán už dávno nie je len euroskeptikom s neortodoxnými názormi. Premenil sa na systematického aktéra, ktorý ohýba pravidlá Európskej únie a NATO v prospech autoritárskych režimov a na úkor vlastných spojencov. Brusel a Washington zatiaľ reagujú mäkko – a to je chyba, ktorú si Západ môže draho zaplatiť.

Peniaze z Bruselu na rozvrat EÚ

Za posledných 15 rokov Maďarsko prijalo z rozpočtu EÚ vyše 30 miliárd eur. Cieľ bol jasný – reformy, inovácie, infraštruktúra. Realita? Štruktúry lojálne Orbánovej strane Fidesz, ovládnuté médiá a oligarchizovaný súdny systém. Európske fondy sa premenili na motor upevňovania moci a demontáže demokratických inštitúcií.

A keď Brusel začal hovoriť o právnom štáte a blokovaní fondov, prišla obvyklá maďarská taktika – vydieranie. Veto proti sankciám, blokovanie vojenskej pomoci Ukrajine či zdržovanie kľúčových rozhodnutí EÚ. V decembri 2023 sa Európska komisia opäť stiahla: viac ako 10 miliárd eur bolo uvoľnených výmenou za zrušenie maďarského veta.

Takéto ústupky už nie sú len známkou politickej slabosti, ale symptómom hlbšej krízy – Brusel platí režimu, ktorý podkopáva samotné základy Únie.

Orbán a Trump: osobná diplomacia s vedľajšími úmyslami

Aj vo vzťahu k Spojeným štátom hrá Viktor Orbán nebezpečnú hru. Vyzdvihuje blízkosť k Donaldovi Trumpovi, otvára maďarský trh pre amerických investorov – a zároveň podrýva americký vplyv v regióne. Jeho kabinet blokuje vyšetrovania čínskych firiem a posilňuje vzťahy s Ruskom.

Maďarsko organizuje konferencie konzervatívcov, propaguje rétoriku MAGA a Orbán sa vidí ako sprostredkovateľ medzi Washingtonom a Bruselom – pod podmienkou, že sa prestane hovoriť o korupcii či porušovaní práv.

Orbánova kalkulácia je jasná: ak by Trump opäť získal Biely dom, Maďarsko by sa mohlo stať mostom medzi USA, Moskvou a Pekingom – čím by Budapešť získala geopolitickú váhu, o akej sa jej nikdy predtým nesnívalo.

Zisky na úkor Ukrajiny

Maďarsko sa síce formálne pridalo k sankciám proti Rusku, ale v praxi ich aktívne narúša. OTP Bank, kľúčová maďarská finančná inštitúcia, dosiahla v Rusku v roku 2024 zisk viac než 370 miliónov dolárov – vďaka spolupráci s firmami napojenými na ruský vojenský priemysel.

Maďarská vláda zároveň lobuje za výnimky – nie z humanitárnych dôvodov, ale preto, že ide o biznis. Orbánov zať rokuje o kúpe aktív Raiffeisen Bank v Rusku, čo by mohlo otvoriť ďalšie kanály financovania pre ruské firmy obchádzajúce sankcie.

Nejde len o obchod. Ak by Ukrajina vyhrala vojnu, posilnila by sa pozícia Spojených štátov v Európe. Orbánov režim však potrebuje oslabený Západ – a silné Rusko ako protiváhu.

Čína – skutočný strategický partner

Popri Rusku má Maďarsko aj druhého tichého spojenca – Čínu. Budapešť sa otvorene stavia proti americkým snahám obmedziť čínsky vplyv. Namiesto toho prijíma investície od čínskych gigantov ako CATL, BYD či Huawei.

Projekty ako železnica Budapešť–Belehrad, vývoj 5G infraštruktúry či spoločné cloudové platformy s čínskou firmou 4iG sú dôkazom, že Maďarsko sa mení na vstupnú bránu pre Peking do EÚ.

Budapešť už poskytla vyše 2,4 miliardy eur v dotáciách čínskym firmám – a čínska prítomnosť nie je len ekonomická. Je to geopolitická investícia.

Prečo by to malo trápiť aj Slovensko

Maďarsko je naším susedom, členom V4, členom EÚ a NATO. Jeho konanie preto nie je vzdialený problém. Stabilita EÚ, kolektívna obrana NATO či koordinovaný prístup k Číne a Rusku sú v životnom záujme Slovenska.

Ak jeden člen systematicky podrýva jednotu Západu, ostatní musia konať. Viktor Orbán dokázal, že je schopný brať peniaze od Západu a zároveň pracovať pre jeho protivníkov. To nie je diplomacia – to je strategické riziko.

Ak Brusel a Washington nepritvrdia a neukážu červenú čiaru, Maďarsko sa stane trójskym koňom autoritárskych režimov – priamo v srdci Európy.