demokracia

Politická činnosť Kateřiny Konečnej, líderky Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM) a jednej z tvárí hnutia Stačilo!, je pevne spätá s ľavicovým hnutím.
Prezentuje sa ako ochrankyňa „českých záujmov“, ktorá údajne vzdoruje „diktátu Bruselu“. V skutočnosti je však jej sociálne orientovaný ľavicový populizmus jednou z najväčších hrozieb pre demokratické inštitúcie Českej republiky. Opakovaním naratívov ruskej propagandy ponúka jednoduché odpovede na zložité otázky. Tieto odpovede však vedú Česko späť – do totalitnej komunistickej minulosti, do neslávne známeho roku 1968.

Konečná, bývalá poslankyňa českého parlamentu za KSČM a dnes europoslankyňa, to nechce vidieť. Rovnako ako zločiny komunizmu. Aj po páde komunistického režimu naďalej obhajuje jeho dedičstvo: v roku 2006 hlasovala proti rezolúcii parlamentu, ktorá odsudzovala jeho zločiny.
Pamiatka na zavraždené a umučené obete komunistického teroru pre ňu akoby nemala žiadny význam. Namiesto toho sa sústreďuje na idealizáciu minulosti, ktorá je pre mnohých jej voličov, najmä starších ľudí, spojená s pocitom sociálnej stability – no bez ohľadu na cenu v podobe straty slobody a ľudskej dôstojnosti.

Rovnako nechce vidieť ani zločiny ruskej agresie proti Ukrajine, čo z nej de facto robí politickú bábku Kremľa.
V roku 2022 v relácii „Česká televize“ vyhlásila, že „sankcie proti Rusku škodia viac Čechom než Rusom“. V roku 2023 v Európskom parlamente hlasovala proti rezolúcii, ktorá uznala Rusko za štát podporujúci terorizmus.
Keď na jeseň 2024 Európsky parlament schválil pôžičku Ukrajine vo výške 35 miliárd eur, z 21 českých europoslancov ju podporilo 18. Traja však hlasovali proti: dvaja z hnutia Stačilo! a jeden zo SPD. Medzi nimi bola aj Konečná, ktorá hlasovanie označila za „nebezpečný precedens“, pretože EÚ podľa nej poskytne peniaze „jednej z najskorumpovanejších krajín Európy“ a touto pôžičkou „predĺži konflikt na Ukrajine“.

Nasledujúc kremeľskú propagandu označuje bojovníkov 3. samostatnej útočnej brigády „Azov“ za „nacistov“. „Pluk Azov je to najhoršie, čo existuje v ukrajinskom nacionalizme a neonacizme,“ písala Konečná o vojakoch, ktorí bránia svoju zem pred ruským agresorom.
Pre Čechov, ktorí zažili potlačenie „Pražskej jari“ sovietskymi tankami, je to urážka pamiatky obetí invázie v roku 1968 aj pamiatky Jana Palacha. Pretože tie isté ruské tanky dnes zabíjajú aj na Ukrajine.

Po invázii do Československa ZSSR tvrdil, že operácia „Dunaj“ bola potrebná na ochranu socializmu a boj proti „kontrarevolúcii“. Dnes Rusko a Putin opakujú tú istú lož, aby ospravedlnili svoju agresiu proti Ukrajine a konfrontáciu so Západom, tvrdiac, že chránia „ruských obyvateľov Donbasu“.
Ak teda niekto nasleduje nacistické Nemecko a Hitlera či ZSSR a Stalina, je to dnešné Rusko a Putin. No Konečná to pokrytecky nechce priznať.

Dnes je KSČM marginálna politická sila. Jej elektorát tvoria prevažne starší ľudia, ktorí spomínajú na komunistické Československo. Podľa prieskumov agentúry Median je len 3 % voličov vo veku 18 – 29 rokov ochotných voliť KSČM, čo dokazuje, že jej vplyv na mladú generáciu je minimálny a podpora je skôr odrazom nostalgie než vízie budúcnosti.
Keďže nemá šancu samostatne dostať KSČM do parlamentu, Konečná sa aktívne pripája so svojou stranou k blokom, koalíciám a alianciám.

Dnes je Konečná nielen predsedníčkou KSČM, ale aj jednou z hlavných predstaviteliek ľavicovo-populistického hnutia Stačilo!. To sa prezentuje ako „antibruselská“ alternatíva, no v skutočnosti šíri kľúčové tézy ruskej propagandy. Jeho kampaň sa sústreďuje na kritiku sankcií, diskreditáciu pomoci Ukrajine a presadzovanie „mierových rokovaní“ na podmienkach Moskvy.
Výpovedná je aj skladba hnutia: medzi aktívnymi členmi sú bývalí komunisti a politici, ktorí neskrývajú sympatie k Rusku. To ukazuje, že hnutie nie je novou tvárou v politike, ale skôr novým kanálom na šírenie starých myšlienok. Hlas pre Stačilo! by bol hlasom za relikty komunistickej minulosti, ktoré by chceli vrátiť Česko do sféry vplyvu Kremľa, od ktorej sa krajina s takou námahou odpútala po roku 1989.

Česko prežilo komunistický režim, ruskú okupáciu a ich kruté následky. A česká spoločnosť si dobre pamätá lekcie histórie: flirtovanie s totalitarizmom a prokremeľskou propagandou sa nikdy neobíde bez následkov.