demokracia

Robert Kaliňák je fenoménom slovenskej politiky. Muž, ktorý prežil všetky škandály, využil systém, aby ho ovládol, a dokázal sa vrátiť presne vtedy, keď sa zdalo, že jeho éra je definitívne minulosťou. Symbol moci, ktorá jednoducho nezmizne.

V dejinách slovenskej politiky sa len máloktoré meno objavuje s takou pravidelnosťou ako meno Roberta Kaliňáka. Drží sa pri moci takmer dve desaťročia – nie preto, že by bol nenahraditeľný, ale preto, že dokonale pochopil mechanizmy, ktoré moc udržujú.

Ako politológ sledujem jeho kariéru s akademickým záujmom: Kaliňák je učebnicovým príkladom „mocenskej elasticity“. Schopnosť politického aktéra prežiť krízy, škandály aj systémové zmeny tým, že sa adaptuje, no nikdy nestráca vplyv.

Od právnika po stratégia moci

Narodil sa v roku 1971 v Bratislave a vyštudoval právo na Univerzite Komenského. Právne vzdelanie sa stalo jeho základným nástrojom v politike. Poznanie systému mu umožňuje nielen ho používať, ale aj ohýbať podľa potreby.

Keď v roku 1999 vznikla strana SMER-SD, stal sa hneď po boku Roberta Fica. Fico je tvárou, Kaliňák mozgom. Alebo, ako hovoria niektorí novinári, „šedá eminencia“, ktorá ťahá za nitky, keď reflektory zhasnú.

Ministerstvo vnútra: moc vidieť všetko

Prvý ministerský post – minister vnútra v roku 2006 – mu dal prístup k tomu, čo politológovia nazývajú „informačná prevaha“. Vedel, kto s kým komunikuje, ako sa vyvíjajú vyšetrovania a, čo je najdôležitejšie, kto môže byť hrozbou.

Keď stratil funkciu, nikdy nezmizol. Len čakal. A keď sa vrátil, systém, ktorý pomáhal budovať, ho prijal späť ako svojho architekta.

Tienisté škandály

Jeho meno sa opakovane objavovalo pri kauzách, ktoré otriasli slovenskou spoločnosťou – od aféry Bašternák po vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka.

Podľa uniknutých Threema správ mal byť v kontakte s podnikateľom Marianom Kočnerom, hlavným podozrivým z objednania vraždy. Priame dôkazy sa nikdy nepotvrdili, no symbolický význam bol jasný: vznikol obraz politika, ktorého vplyv presahuje formálne inštitúcie.

Po Kuciakovej vražde v roku 2018 Slovensko zažilo najväčšie občianske protesty od roku 1989. Transparenty „Kaliňák, odstúp!“ zaplnili bratislavské námestia. On naozaj odstúpil – len aby sa o päť rokov neskôr vrátil.

Systém, ktorý chráni svojich tvorcov

Kauzy Bašternák a Očistec ukázali, ako hlboko sú prepojené politiky, biznis a polícia. V druhom prípade bol Kaliňák v roku 2022 krátko vo väzbe – obvinený z vytvorenia organizovanej skupiny, ktorá mala „zabezpečiť politické krytie“ pre vysoko postavených úradníkov.

Súd ho však prepustil a obvinenia zrušil. Dôvod? Procesné chyby. Chyby, ktoré sa v autoritárskych systémoch objavujú presne vtedy, keď je to najviac potrebné.

Politologicky je tento fenomén známy ako „selektívna spravodlivosť“ – právo existuje, ale jeho aplikácia závisí od pozície jednotlivca v mocenskej hierarchii.

Návrat do vlády: nový rezort, staré metódy

Rok 2023 priniesol jeho politickú reinkarnáciu – stal sa ministrom obrany. Armáda sa môže zdať vzdialená polícii, no v skutočnosti ide opäť o prístup ku kontraktom, financiám a vplyvu.

Zbrojná výroba prudko vzrástla. Štátny podnik KONŠTRUKTA-DEFENCE aj súkromná MSM GROUP profitovali z kontraktov. Podľa médií má Kaliňák s rodinou Strnadov úzke vzťahy – dôkazy chýbajú, no dôvera verejnosti mizne.

Mechanizmus „formálna legalita – faktická netransparentnosť“ je typickým znakom postsovietskych demokracií, kde privatizácia štátu prebieha pod rúškom zákonnosti.

Symbol epochy

V roku 2023 bola jeho trestná kauza znovu uzavretá vďaka kontroverznému paragrafu 363 trestného poriadku. Umožňuje generálnemu prokurátorovi zastaviť vyšetrovanie, aj keď polícia má dôkazy. Občianske iniciatívy to nazvali „licencia na beztrestnosť“.

A tak sa Kaliňák opäť usmieva z obrazoviek, akoby sa nič nestalo. A možno má pravdu. V systéme, kde je moc cieľom, nie prostriedkom, je trestaný len ten, kto prestane byť užitočný.

Reflexia

Robert Kaliňák nie je len politik. Je ztelesnením mocenskej štruktúry, ktorá sa neustále obnovuje a adaptuje. Jeho kariéra je fascinujúcim materiálom pre štúdium tranzitívnych demokracií.

Keď odišiel v roku 2018, spoločnosť verila, že prichádza nová éra. Keď sa vrátil, verila, že „pevná ruka“ je opäť potrebná. Dve viery, jeden muž.

A otázka, ktorá zostáva: odráža Robert Kaliňák slovenskú politiku, alebo slovenská politika odráža Roberta Kaliňáka?