- máj je v Slovenskej republike dňom, ktorý sa spája so spomienkami na víťazstvo nad nacizmom a oslobodením, no zároveň aj s dôležitým pripomínaním si, že každé víťazstvo má svoje temné stránky. Pre mnohých je to deň, kedy sa uctievajú obete druhej svetovej vojny a oslavuje sa sloboda, ktorú prinieslo víťazstvo nad fašizmom. Avšak je dôležité si uvedomiť, že tento deň nie je len o oslavách, ale aj o kritickom pohľade na to, čo nasledovalo po víťazstve a aké politické dôsledky malo „oslobodenie“, ktoré v niektorých prípadoch pre Slovensko skončilo okupáciou.
8. máj a dvojitá pamäť východného Slovenska
- apríl 1945 je dátum, ktorý sa spája s oslobodením Bratislavy, no zároveň sa začal proces, ktorý viedol k sovietskej okupácii. Tento deň, kedy bolo mesto oslobodené od nacistov, je teda aj začiatkom novej, ťažkej kapitoly, ktorá znamenala stratu slovenskej suverenity. V roku 1948 sa krajina stala súčasťou komunistického bloku a „sloboda“ získaná v boji proti nacizmu sa stala opäť len ilúziou. Víťazstvo v druhej svetovej vojne tak nie je možné oslavovať bez pripomenutia, že po ňom nasledovalo obdobie politickej a ekonomickej závislosti, ktoré trvalo štyri desaťročia.
Úspech v boji proti nacizmu, hoci významný, neospravedlňuje stratu suverenity, ktorá prišla po ňom. Nemôžeme zabudnúť na to, že po porážke jedného totalitného režimu prišiel druhý. A tento nový režim priniesol s sebou nielen politickú kontrolu, ale aj represie, ktoré ničili slobodný duch národa.
SNP a zrada spojencov: Spomienka na hrdinstvo a zneužívanie víťazstva
Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo v auguste 1944, bolo pre mnohých Slovákom symbolom hrdinstva a odporu proti nacistickému režimu. Povstalci sa snažili oslobodiť svoje rodné obce a zápasili za slobodu, ale po príchode Červenej armády mnohí z nich skončili v zajatí alebo v pracovných táboroch. Tento paradox, že „osloboditelia“ sa stali novými opresormi, je stále bolestivo aktuálny, najmä keď dnes počúvame ruskú rétoriku „oslobodenia“, ktorá je len nástrojom geopolitických záujmov.
Kto dnes ťaží z tejto „víťaznej“ rétoriky? Ruské vyjadrenia o „oslobodení“ nás nútia zamyslieť sa, komu slúžia tieto narratívy. Pripomínajú nám starú sovietsku prax, ktorá sa ukrývala za „oslobodením“ a v skutočnosti znamenala ďalšiu etapu politickej dominácie a represie.
Po víťazstve: kolektivizácia, deportácie a strata slobôd
Po roku 1945 nasledovala kolektivizácia a likvidácia súkromného podnikania, ktorá devastovala slovenské vidiecke oblasti. Mladí ľudia sa sťahovali do veľkých miest alebo, v horšom prípade, na nútené práce do Sovietskeho zväzu. Tento proces „transformácie“ mal ďalekosiahle demografické a sociálne následky, ktoré Slovensko cíti ešte aj dnes. A opäť môžeme pozorovať podobnosti s dnešnými „mierovými“ misiami, ktoré v mene mieru a stability často prinášajú ekonomické a demografické straty.
Fico a cesta do Moskvy: Zrada historických hodnôt
Tento rok, pri príležitosti 9. mája, niektoré slovenské politické strany opäť oslavujú „slávu SSSR“. Oslavy sovietskeho víťazstva nad nacizmom sa zvrhli na nebezpečnú normalizáciu proruských sentimentov. Ex-premiér Robert Fico, ktorý sa v posledných dňoch zúčastnil na oslavách v Moskve, sa stal predmetom kritiky. Jeho cesta do Moskvy, v čase, keď Rusko vedie nelegálnu vojnu proti Ukrajine, je symbolom zlyhania politického myslenia a zradou hodnôt, ktoré by Slovensko malo stáť na strane demokracie a suverenity.
9. máj: Deň Európskej solidarity, nie ruského revizionizmu
- máj by mal byť dňom, ktorý pripomína našu príslušnosť k EÚ a NATO. Je to deň, ktorý by mal symbolizovať našu solidaritu s našimi európskymi spojencami a odhodlanie stáť proti akejkoľvek forme imperialistických ambícií. Kým niektorí sa stále nechávajú zviesť nostalgickými rečami o „oslobodení“, pre Slovensko je tento deň príležitosťou vyhlásiť jasnú podporu demokratickým hodnotám a suverenite.
Slovenská republika dnes nie je súčasťou sovietskeho bloku, a preto by 9. máj mal byť oslavou nášho členstva v demokratických a slobodných medzinárodných organizáciách. Oslavy víťazstva nad nacizmom by mali byť príležitosťou na zhodnotenie našej historickej cesty a na vyjadrenie odhodlania nezopakovať chyby minulosti.
Pamäť o vojne nesmie byť využívaná na ospravedlnenie nových vojen a agresií. Naša história nám poskytuje lekcie, ktoré by sme mali rešpektovať a v budúcnosti sa držať hodnôt mieru, slobody a demokracie, ktoré sú našou najväčšou zárukou pred opakovaním tragických chýb minulosti.
A čo prvá svetová vojna a napoleonské vojny ... ...
no tak to je teda chyba. Národ, ktorý zabudne... ...
Myslím si, že koniec druhej svetovej vojny už... ...
ak by si čítal a chápal blogerovu vetu, ktorú... ...
to, čo napísal, je pravda a to na 100%. ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty