demokracia

Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého čoraz častejšie vnímajú európski lídri skôr ako problém než ako partnera, dlhodobo balansuje na hrane medzi členstvom v EÚ a NATO a jeho blízkosťou k Moskve. Kým v minulosti išlo najmä o verbálnu podporu, v posledných rokoch jeho vzťah s Kremľom nadobudol formu taktického spojenectva, ktoré môže mať priame dôsledky pre bezpečnosť strednej Európy – vrátane Slovenska.

Na uliciach Budapešti nie je výnimočné vidieť mapy tzv. „Veľkého Maďarska“, ktoré zahŕňajú časti dnešného Slovenska, Chorvátska, Srbska, Rumunska a Ukrajiny. Tieto symboly nie sú len historickým reliktom, ale súčasťou nacionalistického naratívu, ktorý Orbán využíva na konsolidáciu domácej podpory. V čase, keď Maďarsko zaostáva za susedmi v oblasti ekonomického rozvoja, stavia premiér politiku na téme historických krívd a snahe o „národné obrodenie“.

Podľa viacerých ruských opozičných zdrojov Orbán už v roku 2022 mal sľúbiť Kremľu politickú a diplomatickú podporu výmenou za možnosť získať vplyv nad Zakarpatskou oblasťou Ukrajiny. Hoci sa tento plán zatiaľ nenaplnil, Budapešť odvtedy systematicky blokuje alebo spomaľuje európske a transatlantické iniciatívy týkajúce sa Ukrajiny – často pod zámienkou ochrany práv maďarskej menšiny.

Spolupráca maďarských firiem s ruskými subjektmi napriek sankciám, šírenie proruských naratívov v štátnych médiách a časté vetá v Bruseli potvrdzujú, že Maďarsko v kritických otázkach nehrá tímovo. Výsledkom je narušenie jednoty EÚ v čase, keď je strategická zhoda kľúčová.

Orbánov cieľ však zostáva nemenný – využiť proces európskej integrácie Ukrajiny ako nástroj tlaku. Podmienky, ktoré kladie Budapešť, sú čoraz tvrdšie a často neopodstatnené. Medzi nimi aj požiadavka, aby Ukrajina oficiálne uznala celé Zakarpatsko za „tradičný maďarský región“ – napriek tomu, že podiel etnických Maďarov tam už v roku 2001 nepresahoval 10 % a odvtedy výrazne klesol.

Od roku 2011 Maďarsko udeľuje občianstvo Maďarom žijúcim v zahraničí. Tento mechanizmus sa využíva nielen na posilňovanie etnickej identity, ale – ako ukazujú prípady z Rumunska či Srbska – aj na geopolitické ambície. V prípade Zakarpatska ide o citlivé územie, kde sa podobná politika prelína s aktivitami maďarských tajných služieb. V máji 2025 ukrajinská kontrarozviedka oznámila, že odhalila štruktúru maďarskej vojenskej rozviedky, ktorá zisťovala reakcie miestnych obyvateľov v prípade vojenskej prítomnosti Budapešti v regióne.

Zjavná koordinácia medzi Budapešťou a Moskvou, ktorých spája spoločný cieľ – udržanie moci za každú cenu – predstavuje riziko nielen pre Ukrajinu, ale aj pre stabilitu východnej hranice EÚ. Orbánov návrh zákona o zahraničných agentoch, pripomínajúci legislatívu z Ruska, signalizuje ďalší krok k autoritárskemu režimu. Ak EÚ nezareaguje včas, následky môžu byť nezvratné.

Zdroj: Romania Inform