Viktor Orbán sa za posledné roky transformoval z euroskeptika na faktor vnútorného ohrozenia Európskej únie. Jeho vláda v Budapešti už dávno nehrá len hru na národno-konzervatívne hodnoty – v skutočnosti vytvára komplexný systém politicko-obchodného klientelizmu, ktorý podkopáva spoločné záujmy EÚ a otvára dvere preplynutie špinavých peňazí z Ruska, Číny či Kaukazu do srdca Európy.
Moskva v pozadí: obchádzanie sankcií a diplomacia v rukavičkách
Po ruskej invázii na Ukrajinu sa Maďarsko pod Orbánovým vedením ukázalo ako jeden z najzraniteľnejších článkov sankčného režimu EÚ. Krajina odmietla zaviesť reformy v oblasti transparentnosti konečných vlastníkov, blokovala protikorupčné legislatívy a opakovane spomaľovala prijímanie európskych sankcií.
Investigatívne platformy ako OCCRP odhalili, že desiatky fiktívnych firiem registrovaných v Maďarsku zabezpečovali služby pre tzv. „tieňovú flotilu“ ruskej ropy. Medzi aktérmi sa objavili mená ako právnik Andrej Močalin, ktorý vystavoval falošné certifikáty lodiam prepravujúcim ruskú ropu, či bývalý príslušník FSB Artem Kuznecov, ktorý organizoval návštevy „tieňových diplomatov“ v Budapešti a vytváral bankové kanály pre obchádzanie sankcií.
Špeciálnu úlohu v tejto schéme zohrával Medzinárodný investičný bank (MIB) so sídlom v Budapešti, ktorý USA priamo označili za nástroj ruskej spravodajskej služby. Vďaka diplomatickému imunitnému štítu, ktorý mu Orbánova vláda poskytla, sa banke úspešne darilo vyhýbať kontrole. Až po tlaku spojencov z NATO a škandáloch, ktoré banka generovala, sa jej činnosť v roku 2024 oficiálne skončila.
„Zlaté víza“ a oficiálna skrinka na pranie peňazí
Maďarský program tzv. investičného pobytu, spustený v roku 2013, umožnil tisíckam občanov Ruska či iných krajín spriaznených s Kremľom legálne vstúpiť do Schengenu výmenou za nákup štátnych dlhopisov. Program sprostredkovali firmy registrované v daňových rajoch, pričom kontrola pôvodu peňazí bola často len formálna.
Hoci bol program oficiálne zastavený v roku 2017, v roku 2024 sa pod iným názvom a v menej „sivom“ formáte opäť obnovil. Paralelne s tým maďarské banky ako MKB Bank, Gránit Bank a aj veľký OTP Bank poskytovali služby osobám a firmám, ktoré čelili sankciám, často prostredníctvom spoločností registrovaných v Srbsku, Bosne či Turecku.
OTP Bank, najväčšia finančná inštitúcia krajiny, sa stala kľúčovým článkom tzv. „šedej zóny“. Podľa investigatívy Direkt36 banka nebola priamym pôvodcom podozrivých schém, no hrala úlohu infraštruktúrneho poskytovateľa – najmä pre subjekty z Ruska, Azerbajdžanu či stredoázijských krajín. Dôkazy o tom, že OTP Bank kryla podozrivé transakcie, síce nie sú verejne dokázané, no jej pasivita v oblasti hlásenia „politicky exponovaných osôb“ je zarážajúca.
Peking namiesto Bruselu
Okrem Moskvy sa Budapešť čoraz viac otvára aj vplyvu Číny. Podľa údajov CEIAS a Politico do Maďarska natieklo vyše 16 miliárd eur čínskych investícií – viac než do akejkoľvek inej krajiny regiónu. Čínske firmy ako Huawei, BYD či CATL profitujú z výhodných podmienok, pričom projekty sa realizujú často prostredníctvom netransparentných tendrov a s využitím štátnych úverov, ktoré prijíma Maďarsko.
Výstavba Fudanovej univerzity či gigafabriky CATL vyvolala vlnu protestov kvôli ekologickým rizikám aj zatajovaniu podmienok financovania. Kritici upozorňujú, že pod zámienkou „východného otvárania“ Orbánova vláda vytvára systém korupčne motivovaných investičných dohôd.
Budapešť ako bankový hub autoritárov
Od roku 2022 sa Budapešť stáva centrom pre finančné operácie autoritárnych režimov z Azerbajdžanu, SAE, Iránu či Saudskej Arábie. Transparentnosť procedúr pri udeľovaní maďarského občianstva či bankového styku je často veľmi slabá – ide o poskytovanie služieb podozrivým firmám či jednotlivcom, ktorí sú na sankčných zoznamoch alebo podozriví z korupcie.
Z dokumentov Európskeho parlamentu vyplýva, že prostredníctvom maďarských fondov investovala do nehnuteľností aj rodina azerbajdžanského prezidenta Alijeva. Overovanie pôvodu týchto investícií často prebiehalo mimo štandardov FATF či AMLD, čo z Budapešti robí rizikového hráča v rámci EÚ.
Rodinné impérium Orbánovcov
Maďarské investigatívne médiá pravidelne upozorňujú na prepojenie medzi zahraničnou politikou Orbánovej vlády a podnikateľskými záujmami jeho blízkych. Jeho syn Gáspár má väzby na firmy obchodujúce s Číňanmi, oligarcha Lőrinc Mészáros dostáva veľké štátne zákazky financované z Ázie. Jeho bohatstvo rastie úmerne s projektmi, ktoré vládna moc ovplyvňuje.
Zaujímavým príkladom je aj premiérov zať István Tiborcz, ktorý sa podľa portálu Direkt36 umiestňuje čoraz vyššie medzi najbohatšími Maďarmi – nedávno ho zaznamenali, ako jazdí na superšporte Ferrari za 600 000 eur v Marbelle. Rodina investuje do luxusných nehnuteľností vrátane legendárneho hotela Gellért či panstva Hatvanpuszta, pričom financovanie týchto akvizícií nie je vždy vysvetlené.
Čas konať
Maďarsko pod vedením Viktora Orbána sa už neobmedzuje len na slovnú konfrontáciu s Bruselom. Stalo sa aktívnym sprostredkovateľom autoritárnych záujmov v srdci Európy. Tým, že kombinuje členstvo v EÚ s domácou autokraciou, vytvára nový typ systému – legalizovanú kleptokraciu.
Brusel má ešte stále nástroje, ako tomu čeliť. Cielené sankcie na konkrétnych úradníkov, prísnejšie audity maďarských bánk a obmedzenie prístupu k eurofondom sú kľúčom k zastaveniu tejto stratégie. Ak EÚ nezasiahne, vyšle tým signál, že autoritárske režimy môžu v jej vnútri operovať bez následkov.
Orbánov model nie je nehoda. Je to vedomý politicko-obchodný projekt, ktorého cena môže byť pre európske spoločenstvo príliš vysoká.
Orbán, veď ten nepoužíva ani vlastné... ...
....myslím,že je to vždy lepšie,ako ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty