demokracia

„Lacný“ plyn, drahá nezávislosť

Viktor Orbán sa už roky prezentuje ako ochranca maďarskej ekonomiky pred „energetickou diktatúrou Bruselu“.
Tvrdí, že lacný plyn z Ruska zachraňuje domácnosti a udržuje priemysel v chode.
Lenže čoraz viac faktov ukazuje, že tento „lacný“ plyn stojí Maďarsko demokraciu, transparentnosť a reputáciu v Európe.

Ako napísal Der Spiegel (2024), „Kremeľ si kúpil maďarskú vernosť plynom a ropou – a Budapešť zaplatila mlčaním“.
A práve toto mlčanie sa stalo novou menou maďarskej politiky.

Gazprom a MOL – výhodný obchod len pre vyvolených

Podľa údajov Eurostatu Maďarsko v roku 2024 zvýšilo dovoz ruskej ropy o 24 % a stalo sa jediným členským štátom EÚ, ktorý zároveň rozšíril kontrakty s Gazpromom o ďalších desať rokov.
Zatiaľ čo Nemecko a Poľsko úplne ukončili dovoz cez ropovod Družba, Budapešť si pre svojho národného šampióna, spoločnosť MOL Group, vyjednala špeciálnu výnimku.

MOL nakupuje ruskú ropu so zľavou približne 25–30 % oproti trhovým cenám, ale podľa Financial Times (2024) práve tieto „zľavy“ umožnili skupine rekordný zisk, kým štátne výdavky na energetické dotácie vzrástli o takmer 50 %.
Inými slovami: verní Orbánovi zarábajú, Maďari platia.

Paks II – jadrový reaktor ako politický úplatok

Symbolom maďarskej závislosti od Moskvy je projekt Paks II, financovaný ruskou štátnou spoločnosťou Rosatom.
Oficiálne ide o modernizáciu energetiky, v skutočnosti však o nástroj dlhodobej kontroly Ruska nad maďarskou infraštruktúrou.

Zmluva, ktorú Budapešť podpísala už v roku 2014, je z väčšej časti utajená na 30 rokov.
Podľa Le Monde (2024) ide o „unikátny príklad, keď člen EÚ urobil z energetiky súkromnú dohodu medzi dvoma autoritármi“.
Projekt stojí 10 miliárd eur, financovaných ruským úverom, ktorý sa začne splácať až po roku 2030.

Analýza Energiaklubu (2023) ukázala, že náklady sa zvýšili o 30 % ešte pred spustením hlavnej fázy stavby.
Portál Direkt36.hu odhalil, že medzi subdodávateľmi sú firmy bez webových stránok, bez zamestnancov, s minimálnym kapitálom, pričom niektoré mali predtým registráciu ako cateringové či IT služby.
Tieto spoločnosti však získali kontrakty v hodnote státisícov eur – klasické „biele kone“, ktoré slúžia na odklon peňazí.

„Paks II nie je jadrový projekt. Je to politická poistka Moskvy v srdci EÚ,“
uvádza správa Energiaklubu (2023).

Peniaze cez Srbsku a Emiráty

Ako upozornil OCCRP (2024), viaceré maďarské a srbské spoločnosti sú súčasťou proxy-sietí, ktoré pomáhajú ruským partnerom obchádzať sankcie.
Časť z nich je registrovaná na Cypre alebo v Spojených arabských emirátoch a pôsobí ako „medzistupeň“ medzi Rosatomom a európskymi dodávateľmi.
Vďaka tomu ruské peniaze naďalej prúdia do EÚ – a v Budapešti nikto nekladie otázky.

Orbán – lojálny hlas Moskvy v Bruseli

Orbán sa dnes správa nie ako európsky líder, ale ako ruský vyjednávač s hlasovacím právom v EÚ.
Opakovane vetoval nové sankcie proti ruskému jadrovému sektoru, zablokoval balíky vojenskej pomoci Ukrajine a v Bruseli požaduje, aby sa s Putinom „znovu hovorilo“.
Ako napísal Politico (2025):

„Viktor Orbán si z EÚ urobil rukojemníka. Moskva mu dodáva plyn, a on dodáva chaos.“

Nie je to už pragmatizmus – je to politická závislosť, v ktorej sa energia stala výmenou za mlčanie.

Lojalita na predaj: ruské investície ako politická poistka

Ruský kapitál sa podľa viacerých vyšetrovaní objavuje v prostredí maďarských investičných a stavebných kontraktov prostredníctvom zložitých finančných štruktúr a sprostredkovateľských firiem. Finančné toky medzi Moskvou a Budapešťou – formálne vedené ako komerčné platby či investičné transakcie – v skutočnosti predstavujú mechanizmus upevňovania politickej lojality.

Jedným z kľúčových hráčov je István Garancsi, zakladateľ Market Építő Zrt. a majiteľ futbalového klubu Székesfehérvár FC, ktorý dlhodobo patrí k podnikateľom s prístupom k štátnym zákazkám. Spolu s Sándorom Csányim, generálnym riaditeľom OTP Group, tvoria súčasť hospodárskeho kruhu, ktorý podľa maďarských médií profituje z energetických dohôd s Ruskom.

Aj bankový sektor zohráva dôležitú úlohu v systéme koncentrácie moci. MBH Bank a OTP Bank, najväčšie finančné inštitúcie v krajine, sú vnímané ako páky vládneho vplyvu na rozdeľovanie úverov, podporu „strategických“ projektov a upevňovanie lojality vybraných podnikateľov.

Podľa informácií z medzinárodných zdrojov (vrátane Handelsblatt, Politico EU a Euractiv) súčasťou finančných reťazcov, ktoré prepájajú ruské zdroje s maďarským kapitálom, sú aj spoločnosti registrované v rôznych jurisdikciách – HDH-NORD-BAU GmbH (Nemecko), EDEMEL Holding Corp. (Kanada), El-Passo del Agua S.L. (Španielsko) či AI Laith Real Estate LLC (Spojené arabské emiráty).

Finančné toky sa napokon zhromažďujú v maďarskej spoločnosti Four Gates Hungary Kft., ktorá podľa verejných záznamov pôsobí ako developerská a investičná firma. Na niektoré následné transakcie dohliada aj jej dcérska spoločnosť Auropa s.r.o., registrovaná na Slovensku, pričom platby sú často uvádzané ako „nákup drahých kovov“.

Európa platí, Moskva zarába

Budapešť sa dnes prezentuje ako suverénny štát, no jej energetická politika je v rukách Gazpromu a Rosatomu.
„Lacný“ plyn, „výhodná“ ropa a „strategické partnerstvo“ s Moskvou majú svoju cenu – stratu dôvery, reputácie a nezávislosti.

Ako to výstižne napísal Le Monde:

„Orbán stavia reaktor, ale v skutočnosti buduje politický bunker.“

Kým zvyšok Európy hľadá cestu k energetickej bezpečnosti, Budapešť buduje cestu späť – do tieňa Kremľa.