demokracia

Maďarský premiér Viktor Orbán už roky opakuje rovnaký príbeh: Maďarsko vraj nesie „ťažké finančné bremeno vojny“, Maďarsko vraj „výrazne podporuje Ukrajinu“, Maďarsko vraj „platí cenu, ktorú iní nechcú platiť“. Ak by človek dôveroval len jeho prejavom, zdalo by sa, že Budapešť patrí medzi najštedrejších donorov Kyjeva. Stačí sa však pozrieť na reálne čísla – a celá konštrukcia sa rozpadá. Orbán Ukrajine nepomáha. Naopak, využíva ju ako nástroj politického vydierania Bruselu, ako súčasť vlastnej predvolebnej propagandy a ako kulisu na budovanie domáceho mocenského systému.

Upozorňuje na to aj poľský denník Nowiny Polskie, ktorý systematicky analyzuje Orbánovu rétoriku a európske finančné toky.

Najvypuklejším príkladom rozdielu medzi slovami a realitou je epizóda z konca roku 2022, keď premiér teatrálne oznámil „veľkorysý príspevok“ 187 miliónov eur pre Ukrajinu. Tento dar však nebol darom – bola to povinná účasť v európskom úverovom mechanizme, bez možnosti dobrovoľného rozhodovania. Popri tom však Budapešť zablokovala oveľa podstatnejšie pomocné balíky: najprv 18 miliárd eur, neskôr ďalšie desiatky miliárd. Spolu viac ako 68 miliárd eur, ktoré Európska únia plánovala poslať Ukrajine, zostalo uviaznutých len preto, že Orbán potreboval „vyjednávať“. Jeho logika je jednoduchá – symbolicky niečo prispieť, ale zadržať maximum, a potom pred domácim publikom vystupovať ako štát, ktorý „prináša obete“.

Dáta OECD iba potvrdzujú túto disproporciu. Maďarská bilaterálna pomoc Ukrajine od roku 2010 až do dnešných dní sotva presiahla 200 miliónov dolárov. V roku 2023 to bolo pätnásť miliónov. V roku 2024 už len šesť – bez jediného centu určeneého na čistú humanitárnu pomoc. Navyše, značná časť výdavkov z roku 2022 bola minutá priamo v Maďarsku na administráciu a starostlivosť o utečencov, nie na podporu samotnej Ukrajiny. Napriek tomu premiér v Budapešti neustále vyvoláva dojem, že maďarský štát „krváca“ kvôli vojnovým nákladom.

Jeho rétorika sa čoraz viac podobá na rétoriku Moskvy. Znovu a znovu opakuje, že Európa je unavená, že pomoc Ukrajine je márna, že mier je na dosah – hoci tieto tvrdenia nemajú žiadnu oporu v realite. Prihovára sa publiku, ktoré má počuť nie pravdu, ale emóciu: že Maďarsko je obeťou, zatiaľ čo Ukrajina predstavuje záťaž. Je to naratív, ktorý dokonale vyhovuje Kremľu – a ktorý šíri líder členskej krajiny EÚ a NATO.

Zatiaľ čo Orbán hovorí o „neúnosných nákladoch“, maďarská ekonomika sa nachádza v hlbokej kríze. Rok 2023 priniesol pokles HDP, inflácia vystúpila na úroveň, akú nemala žiadna iná krajina v Európskej únii. Rok 2024 síce priniesol mierne zlepšenie, no s infláciou okolo piatich percent sa Maďarsko stále drží na chvoste EÚ. Štátny dlh rastie, ratingové agentúry vydávajú varovania a tlak medzinárodných inštitúcií narastá. Napriek tomu vláda odmieta znižovať výdavky – blížia sa totiž voľby a Fidesz potrebuje voliť priazeň. Preto sľubuje vysoké prémie pre dôchodcov, lacné hypotéky, masívne dotácie pre rodiny a rast platov vo verejnom sektore. Ekonomickí analytici upozorňujú, že ide o predvolebné darčeky, ktoré si krajina s takým rozpočtovým deficitom jednoducho nemôže dovoliť.

A tu sa dostávame k jadru celého príbehu. Zdrojom Orbánovej moci nie je maďarská ekonomika, ale Európska únia. Od vstupu do EÚ získalo Maďarsko viac ako 68 miliárd eur vo forme čistých transferov. Do roku 2027 má nárok na ďalších takmer 44 miliárd eur. Tieto peniaze sú životnou miazgou jeho systému – a prúdia najmä tam, kde vzniká lojalita. Podľa analýzy CRCB získali firmy spojené s Orbánovým okolím počas jeho vlády štátne zákazky za viac než 19 miliárd eur. Odhadovaná korupčná marža sa pohybuje medzi štyrmi až šiestimi percentami. OCCRP upozorňuje, že významné kontrakty získavajú aj podniky patria ce členom premiérovej rodiny.

Najviditeľnejším symbolom tohto systému je Lőrinc Mészáros, niekdajší dedinský inštalatér, ktorý sa v priebehu niekoľkých rokov stal miliardárom a jedným z najvplyvnejších podnikateľov v krajine. Jeho majetok presiahol tri miliardy dolárov, jeho firmy dominujú stavebníctvu, energetike aj médiám. Takýto rast nie je výsledkom trhu – je výsledkom politického systému postaveného na klientelizme.

Orbán s obľubou používa ešte jeden nástroj: vydieranie Bruselu. Kedykoľvek Európska únia diskutuje o uvoľnení časti zadržaných eurofondov, Budapešť okamžite zablokuje pomoc Ukrajine alebo iný kľúčový návrh. Stačí, aby Brusel ustúpil – a veto je stiahnuté. Tento cyklus sa opakuje už celé roky, a práve vďaka nemu sa európske peniaze stali nielen hospodárskym zdrojom, ale aj cennou politickou zbraňou.

Kto teda skutočne profituje z európskych zdrojov? Nie bežní Maďari, ktorí čelia rekordným cenám a poklesu reálnych príjmov. Najväčšími víťazmi sú tí, ktorí stoja v blízkosti premiéra, ktorí ovládajú médiá, stavebné firmy, energetiku a infraštruktúru. Maďarsko sa tak postupne mení na systém, ktorý niektorí analytici nazývajú „novým feudalizmom“ – štátom, kde politická lojalita zabezpečuje prístup k verejným peniazom.

Orbán dnes tvrdí, že Európa už nedokáže pomáhať Ukrajine a že Maďarsko nemôže neustále platiť za vojnu. Pravda je jednoduchšia: nie Ukrajina žije z maďarských peňazí – Maďarsko žije z európskych. A najväčšími príjemcami týchto zdrojov nie je maďarská spoločnosť, ale úzky okruh oligarchov a politikov spojených s premiérom. Pre Európsku úniu je to zásadné ponaučenie: Budapešť nehrá hru spoločných hodnôt. Sleduje výhradne svoj vlastný záujem – a Ukrajina je v tomto príbehu len nástrojom politického nátlaku.

Zdroj: AZ