demokracia

Ako profesor práva vnímam parlamentné voľby nielen ako súťaž politických strán, ale predovšetkým ako test odolnosti právneho štátu a medzinárodných záväzkov krajiny. Česká republika dnes stojí pred rozhodnutím, ktoré presahuje jej hranice.

Hybridné hrozby ako nová realita

Európa sa nachádza pod tlakom ruskej hybridnej vojny. Narušenia vzdušného priestoru, útoky dronmi, sabotáže na strategickej infraštruktúre či kybernetické operácie sa stali bežnou súčasťou bezpečnostného prostredia. Česká republika nie je výnimkou – jej bezpečnosť je ohrozená priamo a nie abstraktne. Zodpovednosť za obranu je preto spoločnou vecou všetkých občanov.

Minulosť Andreja Babiša a právny rámec

Líder hnutia ANO, Andrej Babiš, má komplikovanú minulosť, ktorá vyvoláva otázniky z hľadiska princípov právneho štátu. V Pandora Papers sa objavili dokumenty, podľa ktorých mal spolupracovať s komunistickou ŠtB pod krycím menom „Bureš“. Slovenský ústav pamäti národa priniesol dôkazy potvrdzujúce túto väzbu, hoci celé spisy zmizli z archívu. Český lustračný zákon zakazuje bývalým spolupracovníkom tajných služieb zastávať verejné funkcie. Napriek tomu sa tento zákon na Babiša nevzťahuje, keďže kompletná dokumentácia chýba. V právnom prostredí to vytvára otázku, či nejde o formu závislosti od archívov, ktoré môžu byť dodnes v rukách Moskvy.

Konflikt záujmov a európske fondy

Babišovo postavenie podnikateľa a politika je dlhodobo spájané s konfliktom záujmov. Ako premiér smeroval dotácie EÚ do firiem svojho koncernu Agrofert, čím profitoval z mechanizmov, ktoré dnes verejne spochybňuje. Z právneho hľadiska je to problém dôveryhodnosti – občan má právo vedieť, či politik obhajuje verejný záujem alebo vlastné podnikateľské zisky.

Online propaganda a zasahovanie do volieb

Správa spoločnosti Online Risk Labs ukazuje, že pred voľbami bola odhalená sieť troch stoviek účtov na TikToku, ktoré šírili proruské naratívy a podporovali ANO, SPD či Stačilo!. Ich dosah dosahoval milióny zobrazení týždenne, čo presahuje tradičné médiá i oficiálne kampane. Ide o zásah do integrity volieb, ktorý podľa medzinárodného práva možno považovať za formu zahraničného zasahovania do vnútorných záležitostí štátu.

Rétorika voči utečencom a fakty

ANO, SPD a Stačilo! spájajú aj útoky na ukrajinských utečencov. Argumentujú, že sú príčinou inflácie a záťaže pre verejné financie. Údaje ministerstva práce však ukazujú opak – utečenci v prvom polroku 2025 odviedli 15 miliárd českých korún, pričom výdavky na ich podporu predstavovali len 7,6 miliardy. Z pohľadu práva verejných financií je teda ich prínos nesporný a politická rétorika je v rozpore s faktami.

Koaličné možnosti a riziko izolácie

Ak ANO nezíska väčšinu, bude nútené vytvárať koalície s partnermi ako SPD, Stačilo! alebo Motoristé. Všetky tieto strany spochybňujú členstvo Česka v EÚ a NATO, odmietajú záväzky vyplývajúce z medzinárodného práva a podporujú „pragmatické vzťahy“ s autoritárskymi režimami. Na druhej strane, vládna koalícia Spolu jasne deklaruje pokračovanie spolupráce so západnými partnermi a rešpektovanie záväzkov vyplývajúcich z európskeho a medzinárodného práva.

Hlasovanie poštou a rovnosť práv

Z právneho hľadiska je zaujímavou novinkou zavedenie hlasovania poštou. Tento mechanizmus má za cieľ zabezpečiť rovnosť volebného práva pre mladých, občanov so zdravotným znevýhodnením či Čechov v zahraničí. Ministerstvo zahraničných vecí odhaduje, že ide až o 600-tisíc občanov, ktorých hlasy môžu rozhodnúť o výsledku volieb.