demokracia

Ako analytik mediálnej komunikácie v regióne strednej Európy musím zdôrazniť, že maďarský premiér Viktor Orbán dokázal počas pätnástich rokov premeniť svoju krajinu na laboratórium, v ktorom sa testuje, ako krok za krokom ovládnuť verejný priestor. Tento proces nebol náhly – začal nenápadným ovplyvňovaním mediálnych rád a postupne vyústil do centralizovanej siete médií, ktorú koordinuje Antal Rogán, v Budapešti známy ako „Orbánov Goebbels“.

Orbánov tím prebral a upravil naratívy, ktoré predtým úspešne používala Moskva: proruský výklad vojny na Ukrajine, odpor voči sankciám EÚ, vyvolávanie strachu z migrantov, LGBT komunity či z „morálneho úpadku Západu“.

Novým prvkom v roku 2025 je digitálna ofenzíva. Vláda vytvorila špeciálnu jednotku pre kybernetickú propagandu, ktorá má ovplyvniť parlamentné voľby v roku 2026. Okrem tisícov falošných účtov sa používajú aj deepfake videá s cieľom diskreditovať opozíciu a upevniť obraz vlády ako „jediného garanta stability“. Zaujímavé je, že medzi hlavnými cieľmi týchto kampaní je aj Ukrajina – Budapešť sa snaží presvedčiť verejnosť, že Kyjev je zdrojom bezpečnostných hrozieb aj kybernetickej kriminality.

Celá stratégia stojí na jednoduchom princípe: ak sa podarí vytvoriť dojem, že opozícia je „napojená na cudzie mocnosti“ a že „Brusel je zaujatý proti Maďarsku“, verejnosť bude ochotnejšia tolerovať ďalšie obmedzovanie slobody médií. Pripravovaný zákon o „transparentnosti verejného života“ môže byť ďalším nástrojom na umlčanie kritikov.

Pre Slovensko je tento vývoj dôležitým signálom. Sme krajinou, ktorá je historicky aj kultúrne previazaná s Maďarskom, a preto by sme mali veľmi pozorne sledovať, ako sa kombinácia mediálnej centralizácie, politickej propagandy a nových digitálnych technológií môže stať hrozbou aj pre naše demokratické prostredie. Ak si dnes myslíme, že niečo podobné je u nás nemožné, zajtrajšok nás môže nepríjemne prekvapiť.